Dovoľujem si obrátiť sa priamo na vás, nerobím to však len v mene histórie
a hodnôt, ktoré nás spájajú. Robím tak preto, lebo situácia je naliehavá.
O niekoľko týždňov sa uskutočnia európske voľby, ktoré budú rozhodujúce
pre budúcnosť nášho kontinentu.
Ešte nikdy od konca 2. svetovej vojny sme nepotrebovali Európu tak ako
dnes. Európa zároveň nebola nikdy tak ohrozená ako teraz.
Symbolom toho je Brexit. Je symbolom krízy Európy, ktorá nedokázala
reagovať na potrebu chrániť ľudí čeliacich veľkým šokom súčasného sveta.
Je i symbolom európskej pasce. Pascou však nie je príslušnosť k Európskej
únii, je ňou klamstvo a nezodpovednosť, ktoré ju môžu zničiť. Kto povedal
občanom Spojeného kráľovstva pravdu o ich budúcnosti po Brexite? Kto im
povedal, že stratia prístup na európsky trh ? Kto hovoril o ohrození mieru
v Írsku, keď sa obnovia staré hranice? Nationalistická zahľadenosť do seba
neponúka nič, je to len zamietavý postoj bez riešenia. Do tejto pasce môže
padnúť celá Európa: tí, ktorí ťažia z rozhorčenia a nepravdivých
informácií, sľubujú všetko a nič.
Voči takýmto manipuláciám, musíme byť neoblomní. Hrdí a prezieraví.
A hovoriť predovšetkým o tom, čím Európa je. Európa je historický úspech: je
zmierením zdevastovaného kontinentu vďaka nevídanému projektu mieru,
prosperity a slobody. Nikdy na to nezabudnime. Tento projekt nás neustále
chráni: ktorá krajina obstojí sama voči agresívnym stratégiám veľkých
mocností? Kto môže o sebe tvrdiť, že ako zvrchovaný štát dokáže čeliť sám
digitálnym gigantom? Ako odoláme krízam finančného kapitalizmu bez eura,
ktoré je silou celej Únie? Európa, to sú tiež tisícky projektov
každodenného života, ktoré zmenili tvár nášho kraja: zrenovované gymnázium
neďaleko nás, novopostanená cesta, rýchlejší internet. Tento boj nás
zaväzuje každým dňom, pretože Európa rovnako ako mier, nie sú získané raz
a navždy. V mene Francúzska vediem tento boj neúnavne, aby sa Európa
posúvala vpred, aby som hájil jej model. Ukázali sme, že to, čo podaktorí
považovali za nedostupné, či už vytvorenie európskej obrany alebo
zabezpečenie sociálnych práv, sa dá dosiahnuť.
Treba však urobiť viac a konať rýchlejšie. Pretože je tu ďalšia pasca:
status quo a rezignácia. Občania zaskočení šokujúcimi zmenami sa často
pýtajú: « Kde je Európa? Čo Európa robí? ». V ich očiach sa stala trhom
bez duše. Európa však nie je len trhom, je to projekt. Spoločný trh je
užitočný, nesmie sa však pritom zabúdať na nutnosť hraníc, ktoré chránia a
hodnôt, ktoré zjednocujú. Nacionalisti sa mýlia, keď tvrdia, že vystúpením
z Európy obhajujú našu identitu; to, čo nás spája, robí slobodnými a
chráni, je európska civilizácia. Tí, ktorí by najradšej nič nemenili, sa
však rovnako mýlia, pretože ignorujú obavy, ktoré sa zmocňujú našich
občanov, či pochybnosti, ktoré podkopávajú naše demokracie. Dospeli sme k
rozhodujúcemu momentu pre náš kontinent; k momentu, keď musíme po
politickej i kultúrnej stránke kolektívne nanovo zadefinovať formy našej
civilizácie vo svete, ktorý sa mení. Je to čas európskej obnovy. Odolajme
teda pokušeniu uzavrieť sa do seba a rozdeľovať. Navrhujem vám, aby sme sa
spoločne pustili do tejto obnovy so zreteľom na tri ambície: slobodu,
ochranu a pokrok.
Brániť našu slobodu
Európsky model je založený na ľudskej slobode, rozmanitosti názorov,
tvorivosti. Našou základnou slobodou je demokratická sloboda, teda
slobodná voľba našich vedúcich predstaviteľov, i vtedy keď sa zahraničné
mocnosti pri každom volebnom kole snažia ovplyvniť naše hlasovanie.
Navrhujem, aby bola vytvorená Európska agentúra na ochranu demokracie,
ktorá bude každému členskému štátu poskytovať európskych expertov na
ochranu volebného procesu pred kybernetickými útokmi a manipuláciami. V
tomto duchu nezávislosti musíme tiež zakázať financovanie európskych
politických strán zahraničnými mocnosťami. Na základe európskych
predpisov musíme odstrániť z internetových stránok všetky prejavy
nenávisti a násilia, pretože rešpektovanie jednotlivca je základom našej
civilizácie dôstojnosti.
Chrániť náš kontinent
Európska únia založená na vnútornom zmierení si pozabudla všímať realitu
sveta. Žiadne spoločenstvo však nedáva pocit spolupatričnosti, ak nemá
hranice, ktoré si chráni. Hranica, to je sloboda v bezpečí. Musíme teda
pristúpiť k zásadnej reorganizácii Schengenského priestoru: všetci,
ktorí sa na ňom chcú podieľať, si musia plniť povinnosť zodpovednosti
(prísna kontrola hraníc) a solidarity (rovnaká azylová politika, s
rovnakými pravidlami prijímania a zamietnutia žiadateľov). Spoločná
pohraničná polícia a európsky azylový úrad, prísne povinnosti kontroly,
európska solidarita, ku ktorej prispieva každá krajina pod dohľadom
Európskej rady pre vnútornú bezpečnosť: v situácii, kedy čelíme
migrácii, verím v Európu, ktorá chráni svoje hodnoty, ako i svoje
hranice.
Rovnaké požiadavky sa musia vzťahovať aj na obranu. V posledných dvoch
rokoch sme dospeli k významnému pokroku, musíme mať však pred sebou jasné
smerovanie: zmluvu o obrane a bezpečnosti, ktorá bude definovať naše
nevyhnutné záväzky v súvislosti s NATO a našimi európskymi spojencami:
zvýšenie vojenských výdavkov, doložku o vzájomnej obrane, ktorá bude
operatívna, Európsku bezpečnostnú radu s účasťou Spojeného kráľovstva na
prípravu našich kolektívnych rozhodnutí.
Naše hranice musia zabezpečiť aj spravodlivú hospodársku sútaž. Ktorá
svetová mocnosť akceptuje naďalej obchodnú výmenu s tými, ktorí
nerešpektujú ani jedno z jej pravidiel? Nemôžeme len znášať príkoria a
mlčať. Musíme zreformovať našu politiku hospodárskej súťaže, prepracovať
našu obchodnú politiku: uvaliť sankcie alebo zakázať v Európe podniky,
ktoré ohrozujú naše strategické záujmy a základné hodnoty, ako
environmentálne normy, ochrana údajov a spravodlivé platenie daní; a v
strategických priemyselných odvetviach a verejných zákazkách
uprednostniť európske podniky, ako to robia naši americkí či čínski
konkurenti.
Oživiť ducha pokroku
Európa nie je druhoradou mocnosťou. Európa je avantgardou, vždy bola
schopná nastaviť štandardy pokroku. Preto musí jej projekt viesť skôr
k zbližovaniu než ku konkurencii: Európa, v ktorej bolo vytvorené sociálne
zabezpečenie, musí pre každého zamestnanca, od východu po západ a od
severu po juh, zabezpečiť sociálnu ochranu zaručujúcu rovnaké
odmeňovanie na rovnakom pracovisku a minimálnu európsku mzdu prispôsobenú
každej krajine a každý rok kolektívne prerokovanú.
Obnoviť pokrok znamená tiež postaviť sa na čelo ekologického boja. Ako sa
budeme môcť dívať našim deťom do očí, ak nesplatíme svoj klimatický dlh?
Európska únia si musí stanoviť ambiciózny cieľ – nulové emisie uhlíka v r.
2050, zníženie pesticídov o polovicu v r. 2025 – a prispôsobiť tomu svoju
politiku: Európska klimatická banka na financovanie prechodu na
ekologické zdroje energie; európska jednotka pre zdravotnú bezpečnosť
na posilnenie potravinových kontrol; nezávislé vedecké hodnotenie
látok nebezpečných pre životné prostredie a zdravie na boj proti
lobbistickým skupinám... Táto naliehavá potreba musí riadiť všetky naše
kroky : počnúc Centrálnou bankou až po Európsku komisiu, európskym
rozpočtom až po investičný plán pre Európu, všetky naše inštitúcie musia
konať v prospech ochrany klímy.
Pokrok a sloboda znamená žiť z výsledkov svojej práce: pri tvorbe
pracovných miest musí Európa anticipovať. Práve preto musí nielen
zabezpečiť reguláciu digitálnych gigantov vytvorením európskeho dohľadu
nad veľkými digitálnymi platformami (zrýchlenie sankcií za porušenie
hospodárskej súťaže, transparentnosť ich algoritmov...), ale aj
financovať inovácie pridelením zdrojov novej Európskej rade pre
inovácie, ktorej rozpočet bude porovnateľný s rozpočtom Spojených štátov.
Len tak sa dostaneme do čela nových technologických prevratov, ako je
umelá inteligencia.
Európa, ktorá zohráva svoju úlohu vo svete, musí upriamiť pozornosť na
Afriku a vytvoriť s ňou pakt o budúcnosti. Zodpovedným prístupom k
spoločnej budúcnosti, podporovaním jej rozvoja ambicióznym, nedefenzívnym
spôsobom: investíciami, univerzitnými partnerstvami, vzdelávaním mladých
dievčat...
Sloboda, ochrana, pokrok. Na týchto pilieroch musíme vybudovať
európsku obnovu. Nemôžeme sa len prizerať, ako nacionalisti bez riešenia
zneužívajú rozhorčenie ľudí. Nemôžeme byť námesačnými obyvateľmi malátnej
Európy. Nemôžeme zostať pri starom živote a vyriekať zaklínacie formulky.
Európsky humanizmus si vyžaduje akčnosť. Všade v Európe občania žiadajú,
aby sa mohli podieľať na zmenách. Vytvorme teda ešte tento rok spolu so
zástupcami európskych inštitúcií a štátov Konferenciu pre Európu a
navrhnime tak všetky zmeny potrebné pre náš politický projekt. Bez tabu,
dokonca bez revízie európskych zmluv. Táto konferencia bude zahŕňať
občianske diskusné panely, vypočutia členov akademickej obce,
sociálnych partnerov, náboženských a duchovných predstaviteľov. Stanoví
cestovnú mapu pre Európsku úniu pretavením hlavných priorít do konkrétnych
krokov. Budeme mať medzi sebou nezhody, je však lepšie žiť v strnulej
Európe alebo v Európe, ktorá napreduje niekedy rôznymi rýchlosťami, a
pritom zostáva otvorená pre všetkých?
V takejto Európe ľudia naozaj prevezmú osud do svojich rúk; v tejto
Európe si Spojené kráľovstvo nájde svoje miesto, som o tom presvedčený.
Občania Európy, patová situácia Brexitu je poučením pre nás všetkých.
Vymaňme sa z tejto pasce, urobme nadchádzajúce voľby a náš projekt
zmysluplným. Je na vás, aby ste rozhodli, či Európa a pokrokové hodnoty,
ktoré stelesňuje, sú viac ako akési intermezzo v dejinách ľudstva. Toto je
voľba, ktorú vám ponúkam s cieľom spoločne vytýčiť cestu európskej obnovy.